Chris Cantell Discusses Science: Vedci : Soľ v pôde na Marse nie je zlá pre život by Paulina Neshybova

LOS ANGELES - Stopy prísad paliva rakety nájdené v pôde na Marse by nie až tak nevyhnutne prekážali potenciálnemu životu, povedali v utorok misijný vedci.
Kozmická loď NASA Phoenix už skôr v tomto mesiaci objavila chemický chloristan , vysoko oxidačnú soľ, v soľných vzorkách prerýľovaných blízko povrchu Marsu. Na Zemi, to môžeme nájsť prírodne v aride Atakamskej púšte v Chile kde to niektoré extrémne organizmy využívajú ako zdroj svojho života.
" Vieme, že mikróby môžu existovať celkom šťastne v oxidačných podmienkach," povedal vedec z Phoenixu Richard Quinn z NASA Ames Research Center. " Tento príbeh by sa pravdepodobne mohol byť rovnakým aj na Marse. Ale ešte nevieme.."
Tento prekvapujúci objav prišiel pred menej než dvoma mesiacmi po tom, ako vedci oznámili , že pôda blízko severného pólu Marsu bola ako na Zemi kde rastliny ako napríklad asparágus, zelené fazule či repa by mohli mať úspech. Prítomnosť chloristanu , ak by to bolo potvrdené, by pravdepodobne vyzerala, že spraví pôdu viac exotickou než sa predtým verilo.
Ale vedci trvali, že to nemá žiadny smer na obývateľnosti na červenej planéte.
" Na nej to nie je dobré ani zlé pre život," hlavný vedec Peter Smith z Univerzity v Arizone v Tucsone povedal o tejto chemikálií.
Niektorí výskumníci ktorí nemali takmer žiadnu úlohu v tejto $420 miliónovej misií boli menej než nadšení.
" Chloristan nie obzvlášť dobrou vecou, ktorú by sme mohli nájsť v pôde," povedal astrobiológ Kenneth Nealson z University z Južnej Karolíny. " Nikto kto sa snaží nájsť život by nebol šťastný vidieť to akomkoľvek druhu množstva."
Aj keď niektoré mikróby na Zemi môžu žiť z chloristanu, nie je to zrovna molekula, ktorú by sme si vybrali pre život," povedal Nealson.
Phoenix na arktických plošinách Marsu 25 mája, aby preskúmali či by tento región mohol podporovať život, či v minulosti alebo prítomnosti. Potvrdilo to prítomnosť ľadu na pristávacej strane, ale musí ešte odokryť organické, na uhlíku založené stavbové zložky života.
Vesmírna loď objavila chloristan v dvoch vzorkách zeminy vzatých z rôznych plytčinatých dosiek používajúc svoje laboratórium na palube. Vedci pracujú aby potvrdili tento signál pretože ďalší nástroj z Phoenixu, tiež schopný snoriť po chemikáliách, zlyhal v dokázaní nejakého dôkazu minulý týždeň.
Nie je známe, či sa tento chloristan objavil prirodzene na Marse. NASA vyšetruje, či táto prímes by mohla sama pocestovať na palubu Phoenixu počas príprav. Nie je pravdepodobné, že chemikália tiekla z lodných tlakov odkedy nesú hydrazínové palivo. Inžinieri povedali, že je tu nepatrná možnosť, že Phoenix mohol byť kontaminovaný raketou, ktorá ho spustila. Chloristan je používaný v silných raketových palivách, ohňostrojoch, pyrotechnikách a iných výbušninách. V U.S.A., kontaminácia chloristanom bola nájdená vo vodných cestách najmenej 25ich štátov, podľa federálnej agentúre Environmental Protection. Toxín sa môže miešať s funkciou štítnej žľazy a predstavuje evolučné zdravotné risky, najmä pre ľudské plody.
Zatiaľ čo oxidanty môžu byť zraňujúce pre žijúce veci, chloristan je relatívne stabilný v pôde a nereagoval by s organizmami pokým nie je spustený, povedal geochemik David Parker z University v Californií, Riverside.
Poslednýkrát, kedy NASA hľadalo organizmy bolo počas dvojičkovej misie Viking v 1970tych rokoch. Vesmírna loď sa vrátila prázdna. Niektorí vedci mali teórie, že oxidant, možno peroxid v pôde Marsu môže byť zodpovedný za rozkladanie uhlíkových častí ak aj existovali.


related story: http://news.yahoo.com/s/ap/20080805/ap_on_sc/phoenix_mars;_ylt=AmHNwqtH9s2oHTKlHek1cpSs0NUE

by Paulina Neshybova for PocketNews (http://pocketnews.tv)

PocketNews is a new real-time news broadcaster delivering the latest and hottest news right to your pocket ! With global clients who want to be kept up to date, PocketNews is everyone's way of keeping in touch with the World.<br><br><font size=2>These news are original content from young talents around the world and are selected for you by Chris Cantell.</font><br>

edited by Beata Biskova