Science

Wednesday, August 27, 2008

Chris Cantell Discusses Science: Seba rozliÅ¡ovanie nie je výsada iba vyšších primátov. Straky v teste so zrkadlom dosiahli výsledky hodné Å¡imp

''Straky, ako jediné z vtákov preukázali schopnosÅ¥ seba rozpoznania'', zverejnil tento týždeň vedecký časopis PloS Biology. Skupina nemeckých vedcov vtáky podrobila experimentu so zrkadlom, pri ktorom sa ukázalo, že väčšina testovaných zvierat na obraz nereagovala ako na druhé zviera, ale práve naopak.

Správa podobného kalibru môže maÅ¥ fantastický dopad na rekonÅ¡trukciu evolučnej línie vlastného vedomia u živočíchov. Fakt, že niekoľko druhov vtákov by mohlo podobné vlastnosti 'vyšších primátov' preukazovaÅ¥, vnáša chaos do súčasne platnej teórie o jednej línii. Podľa nej sa vtáky a cicavce vyvinuli zo spoločného predchodcu v dobe niečo pred 300,000 rokmi. Ich vtedy jednoduchý mozog sa vÅ¡ak začal vyvíjaÅ¥ nezávislo od toho druhého, pričom sa cicavcom začala tvoriÅ¥ brázdená Å¡edá kôra mozgová, tzv. neokortex, ktorá je nositeľom viacerých vyspelých funkcií, medzi iným, aj vedomia. Mozog cicavcov sa zväčšoval a komplikoval, čím vyústil do línie človeka. Vtáky v ohľade mozgových schopností dávno zaostali. A napriek tomu sa táto schopnosÅ¥ objavila práve tu, poukazuje, že vedomie u vtákov pracuje na inom princípe, keďže neokortex postrádajú.

Straka (Pica), vták z čeľade krkavcovitých (Corvidae) je už oddávna považovaný za prirodzene inteligentné, ak nie prefíkané zviera. Pre svoje 'rozumové' schopnosti si vyslúžila miesto v legendách, bájkach a iných príbehoch. Pravdou je že okrem rodičovskej starostlivosti, preukazuje aj isté 'remeselné' schopnosti, či už pri stavbe hniezda alebo získavaní potravy. V predchádzajúcich experimentoch straka dokázala zobákom ohnúť kus drôtu, ktorý potom umne zapracovala do konÅ¡trukcie hniezda, takisto ním vylovila potravu z dna hlbokej trúbky.

Skupina pod vedením Helmuta Priora, z InÅ¡titútu psychológie na Goetheho Univerzite vo Frankfurte opakovane vystavila päticu vtákov pohľadu do zrkadla. Vtáky predtým označila žltými či červenými bodkami tak, aby neboli viditeľné priamo na tele, ale až v zrkadle. Výsledky odhalili, že tri z piatich testovaných zvierat po zhliadnutí vlastného obrazu veľmi skoro znížilo typické spoločenské správanie.
Obraz v zrkadle, či hladine u drvivej väčšiny druhov vyvolal rôzne reakcie od snahy o priblíženie sa k 'novému' zvieraÅ¥u, tanec či dokonca útok. Tieto výsledky posilnili teóriu, že zvieratá si vlastný obraz neuvedomili.

Tri z piatich strák sa teda namiesto očakávaného konceptu zastavili a začali si obraz pozorne prehliadaÅ¥. Niektoré z nich sa dokonca pozerali aj za zrkadlo. Keď zbadali farebné body, začali sa ich dotýkaÅ¥ nie na ploche zrkadla, ale na vlastnom tele. Tri z piatich zvierat zrkadlo použilo ako nástroj na odstránenie farebnej Å¡kvrny. Neskôr strávili relatívne dosÅ¥ času obzeraním sa v zrkadle. Zvieratá si mohli vybraÅ¥ medzi dvoma stenami klietky, pričom jedna bola vyplnená zrkadlom a tá druhá hladkou, avÅ¡ak nereflexnou plochou. ZvyÅ¡ná dvojica, ktorá na svoj obraz útočila, sa čoskoro presunula na druhú stranu, pričom sa dlhodobo snažila vyhnúť priamemu pohľadu do zrkadla.

Napriek tomu, že reakcie boli rozličné, poukázali na to, že niektoré z týchto, azda inteligenčne najvyvinutejších vtákov s relatívne veľkým mozgom, schopnosÅ¥ alebo predpoklad seba rozliÅ¡ovania naozaj majú.




related story: http://biology.plosjournals.org/perlserv/?request=get-document&doi=10.1371/journal.pbio.0060202

by Milota Sidorova
for PocketNews (http://pocketnews.tv)

PocketNews is a new real-time news broadcaster delivering the latest and hottest news right to your pocket ! With global clients who want to be kept up to date, PocketNews is everyone's way of keeping in touch with the World.<br><br><font size=2>These news are original content from young talents around the world and are selected for you by Chris Cantell.</font><br>



posted by Lucia Adamova

Labels: , , , , , ,

0 Comments:

Post a Comment

Subscribe to Post Comments [Atom]

<< Home